Historické cenné papiere a ich súčasná hodnota

Publikováno v časopisu Investor 09/2009 (SK)

Burzy existovali od počiatku ľudstva. Sú a budú existovať v rôznych podobách. Veď je to miesto, kde sa stretáva dopyt a ponuka po akciách, obligáciách, warrantoch, certifikátoch a investičných inštrumentoch, ktoré sa dajú nazvať cennými papiermi.

Práve označenie „cenný papier“ znie v súčasnosti trochu paradoxne. Dodnes sa na školách vyučuje, že akcia sa skladá z troch častí (plášťa, kupónového archu a talónu). Kto sa však v investičnej praxi kedy naposledy stretol s akciou v papierovej podobe? V súlade s rozvojom informačných technológií sú takmer všetky verejne obchodované cenné papiere v elektronickej podobe. Akcionár má tak svoju akciu pripísanú  na svojom účte buď u depozitára, alebo obchodníka s cennými papiermi. Kliknutím jednoducho zadá pokyn na jej predaj, ktorý sa na burze zrealizuje v priebehu sekundy. Vďaka technologickému pokroku nebolo nikdy priame investovanie do akcií jednoduchšie, lacnejšie a prístupnejšie širokým vrstvám verejnosti ako je to dnes. Akcionár pred storočím mal svoje akcie vo fyzickej podobe buď doma alebo uložené u svojho brokera. Ich odpredaj bol omnoho  časovo náročnejší  a nákladnejší ako dnes, avšak mal oproti nám jednu malú a už nevratnú výhodu. Mohol si akciu chytiť, poťažkať, rozplývať sa nad jej estetickým prevedením, ukázať ju susedovi. V prípade, že spoločnosť, ktorej akcia išla do konkurzu a jej tržná hodnota spadla na nulu, zostala mu spomienka na neúspešnú investíciu  v papierovej podobe. Akcionár tejto doby určite netušil, že po sto rokoch bude mať  jeho „spomienka“ zberateľskú hodnotu, ktorá v niektorých prípadoch prevyšuje aj tržnú hodnotu akcie v jej najlepších rokoch.

Začiatky

Zberateľstvo historických cenných papierov má svoje začiatky v 70. rokoch v USA, kde obchodovanie na burze patrilo ku každodennému životu všetkých vrstiev obyvateľstva  a označuje sa pod pojmom Skripofília. Toto označenie  vzniklo kombináciou anglického slova script – vlastnícke právo a gréckeho slova philos – láska. Oblasť skripofílie formálne patrí spolu s notafíliou (zbieranie bankoviek) do oblasti numizmatiky (zbieranie mincí). V 80. rokoch sa tento koníček rozšíril do západnej Európy, najmä do západného Nemecka. Od deväťdesiatych rokov sa postupne začína tešiť popularite aj v krajinách strednej a východnej Európy. Dlhoročný poľský zberateľ, člen Medzinárodného dlhopisového a akciového spoločenstva (International Bonds and Share Society) Piotr Bykowski odhaduje, že v Poľsku je okolo 80 až 100 zberateľov, v Českej republike, Maďarsku  a na Slovensku spolu ďalších 60 – 80. „Okrem systematických zberateľov je i väčšia skupina zberateľov z rôznych oborov, pre ktorých sú cenné papiere doplnkovým materiálom. Napr. železniční nadšenci sa zaujímajú o akcie a dlhopisy jednotlivých tratí alebo slávnych tovární, ktoré vyrábali vagóny (Ringhofferove závody a.s.) apod.. Ďalšími záujemcami sú napr. majitelia firiem, investičné fondy alebo bankári, ktorý si radi kúpia historický cenný papier pre jeho estetickú hodnotu.“ hovorí Jiří Jaroš, zberateľ z Českej Republiky, ktorého k zbieraniu cenných papierov priviedla skutočnosť, že na rozdiel od zbierania bankoviek, kde je už všetko „skatalogizované“ a „objavené“, cenné papiere sú u nás „pole neorané“. Väčšina z nich ešte doposiaľ nebola zmapovaná a čaká na svoje „objavenie“. „Taktiež ide o jedinečné a veľmi krásne grafické tlače (napr. z doby zakladateľskej éry 1869 - 1873 alebo slovenské akcie z rokov 1918 - 1938), majúce svoju, v mnohých prípadoch pohnutú históriu.“ dodáva.

Na rozdiel od zbierania známok, alebo hokejových kartičiek, ktoré sa dajú kúpiť pomaly v každom novinovom stánku, sa zberateľ cenných papierov stretáva s problémom, kde na ne natrafiť. U nás bola situácia odlišná, na rozdiel od USA, kde sa papierová cenné papiere vydávali neustále od začiatku 19. storočia až do nedávnej éry elektronizácie. U nás sa do roku 1918 vydávali akcie prevažne v Maďarskom alebo Nemeckom jazyku. Za prvej republiky bolo „zlaté obdobie“ kapitálového trhu, kedy veľkosť a význam investovania do akcií československých podnikov, boli najvýraznejšie. Z tohto obdobia je aj väčšina zberateľských kusov. Investičný vek pokračoval aj počas druhej svetovej vojny. Avšak s príchodom zániku súkromného vlastníctva, je spojený zánik kapitálového trhu. Počas kupónovej privatizácie, už bola väčšina akcií evidovaná v elektronickej podobe. Z rakúsko-uhorských a prvorepublikových čias  sa dodnes dochovalo približne 10% akcií, pričom je väčšina uzavretá v štátnych archívoch. Kde teda cenné papiere hľadať? Zberatelia sa zhodujú, že treba hľadať na viacerých rôznych miestach napr.: v antikvariátoch, numizmatiky, blšie trhy, zberateľské aukcie a poslednou dobou najmä internetové aukcie.

Cenotvorba

Podľa čoho sa dá určiť cena historickej akcie? „Závisí to čisto od ponuky a dopytu po danom cennom papieri. V princípe cena závisí od ojedinelosti, grafického spracovania, sektoru v ktorom firma pôsobila a tiež od povedomia o spoločnosti“ hovorí P. Bykowski. Nedávno sa v ČR na jednej internetovej aukcii predala akcia spoločnosti Baťa z roku 1940 za 3 150 Kč. Keby sa zišlo menej kupujúcich, možno by cena ostala pod 2 000 Kč, naopak pri veľkom záujme by mohla cena prekročiť aj hranicu 4 000 Kč. „Doposiaľ  neexistuje ucelený katalóg alebo orientační cenník všetkých cenných papierov. Dobrou správou je, že sa postupne pripravujú a vydávajú kvalitné a obsiahle katalógy českých a slovenských akcií a akciových spoločnosti podľa jednotlivých oborov“ dodáva J. Jaroš, ktorý sám sa snaží na webových stránkach www.securityprinting.org zdokumentovať a zverejniť obrázky všetkých u nás vydaných historických cenných papierov. Pri jednoduchej úvahe nad tým, ako to bude s cenami týchto zberateľských artefaktov ďalej, je zrejmé, že ceny budú závisieť od ponuky a  dopytu. Ak sa zoberie do úvahy, že ponuka je limitovaná tým, že nové cenné papiere už pribúdať nebudú, kvôli elektronizácií, zostáva sa pozrieť na stranu dopytu. U nás je v posledných rokoch zaznamenaný zvýšený záujem o investovanie do akcií respektíve investičných fondov ako alternatíva k terminovaným vkladom bánk. Čím ďalej, tým viac ľudí sa stáva drobnými investormi a viac sa zaujímajú o kapitálové trhy a o ich históriu. Kto by však nechcel mať doma skutočnú akciu Slovenskej Všeobecnej Úverovej Banky z roku 1934 alebo spoločnosti DYNAMIT NOBEL z roku 1936? Ruka v ruke so zvýšeným záujmom o tieto ceniny  bude ich zberateľská hodnota ďalej stúpať. Jiří Jaroš však upozorňuje, že historické cenné papiere nie sú vhodným nástrojom na investovanie alebo rýchle zbohatnutie. „Musíte k nim mať aspoň trochu kladný vzťah, ochotu sa v tomto smere ďalej vzdelávať, získavať informácie a mať veľkú trpezlivosť.“ Začínajúcim zberateľom Piotr Bykowski odporúča si dopredu definovať stratégiu a spektrum čo vlastne chcú zbierať. „Na svete je príliš mnoho cenných papierov, aby ste zbierali všetky. Mali by ste si vybrať podľa odvetvia (železnice, pivovary a pod.), štátu, regiónu, časového úseku (1. ČSR, Rakúsko – Uhorsko a pod.), alebo dokonca tlačiarne, ktorá daný cenný papier vytlačila. Nemusíte mať všetko čo majú iný zberatelia – pamätajte, že zbierate pre seba, nie pre iných. Nie je to súťaž“ Jiří Jaroš odporúča tým, ktorí by sa chceli špecializovať na tuzemské cenné papiere, aby boli hlavne trpezliví. „Človek sa musí zmieriť s tím, že prírastky nebudú tak časté ako je tomu napr. u filatelistov alebo numizmatikov. Je to beh na dlhú trať, ale po čase zistíte, že máte zaujímavú a jedinečnú zbierku.“